Café Imperial RECENZIA

Krásny jarný deň, priatelia !

Po nejakom čase Vám opäť prinášame naše postrehy a skúsenosti s gastronómiou. Naše cesty tentokrát viedli do "stovežatej" Prahy. Párdňový výlet v Prahe sme nestrávili len pozeraním pamiatok, no predovšetkým sme chceli ochutnať, zažiť a vyskúšať nové veci, ktorými by nás naši českí susedia mohli prekvapiť :-)

Opäť sa mi potvrdila moja skúsenosť. Euro je nenahraditeľnou súčasťou môjho života. V Prahe som sa stretol u obchodníkov aj s akceptáciou Euro meny, no na Českú koruny naši bratia nedajú dopustiť. Logické. Je to ich národná mena a zrejme im to aj vyhovuje, no nechcem si ani predstavovať ako zmenárne ryžujú na kurzoch a z tohto pohľadu je to pre mňa ako turistu neprijateľné, neprípustné a v konečnom dôsledku predovšetkým nevýhodné. Čo sa dá robiť, peniaze si zameniť musíme, aby sme mali z čoho fungovať...

Gastronómia českej metropole však neohúrila. Vyskúšali sme klasiku v podobe typickej českej reštaurácie, ktorých je v centre mesta neúrekom. Bojujú masívnym marketingom, obsluhujúci personál už z ďaleka pozýva turistov práve do ich reštaurácie na typické české pokrmy a nezabudnuteľnú atmosféru. Aj my sme do jednej vkročili, pretože po dlhej ceste sme pociťovali viac než hlad :-) Avšak sklamanie bolo viac než veľké. V Reštaurácií resp. hoteli Zlatá Husa sme namiesto hustej gulášovej polievky dostali čudo, ktoré sa len na gulášovú polievku hralo. Navyše porciu kyslej smotany na vrchu som akosi nepochopil...

Hlavný chod to však zachránil. Ten tvorila bravčová panenka na hríbikoch a prílohy tvorili noky. Potvrdilo sa staré známe pravidlo - V jednoduchosti je krása.A skutočne. Mäso bolo super upečené, noky neboli mazľavé a žalúdok plný.

Ako dezert sme si vybrali niečo ako Sacher tortu na český spôsob. Moja rada - nikdy si nič nedávajte na český spôsob. Bolo to iba niečo ako perník, ťažko identifovateľné, so šľahačkou a kupovaným čokoládovým topingom. Hnus a grc...

Po tejto nepríjemnej skúsenosti sme si povedali, že žiadna typical Czech cuisine už nehrozí. Nikdy a ani za nič na svete. Na druhý deň sme si rezervovali s priateľkou stôl pre dvoch v Café Imperial, známej pražskej reštaurácií, vychýrenej vďaka svojmu chefovi, televíznemu kuchárovi a katovi Zdeňkovi Pohlreichovi. Plní vzrušenia sme vykračovali večernou Prahou v očakávaní, aký zážitok nám tento večer prinesie.

zdroj: cafeimperial.cz

Reštaurácia Café Imperiál sídli v rovnomennom hoteli Imperiál. Je to veľká, honosne pôsobiaca budova, no jej skutočná majestátnosť sa prejavila až po vstupe do vnútra. Vysoké stropy, výnimočný interiér v štýle art deco, mozaiky, kvalitné koberce i čalúnenie... skutočne impozantný priestor, ktorý návštevníka pri vstupe jednoznačne zaujme.

Po vstupe do reštauračnej časti sme boli usadení obsluhou a kabáty nám boli odložené do šatne. Avšak zostal som zarazený tým hlukom okolo mňa. Vôbec mi neprišlo, že by som bol v dobrej reštaurácií, pretože asi som si priveľmi navykol, že keď sa chodíme najesť, tak tam bývame častokrát sami, prípadne že sa v reštaurácií nenachádza veľa ľudí. Tu bola situácia opačná. V reštaurácií pulzoval čulý ruch, obsluhujúci personál bol nonstop v pohybe a akosi mi chýbalo to intímno a ruch okolo mňa pôsobil, ako keby sedím v deň vysvedčenia v Mc´Donalde ... Jednoducho mám rád tú intímnu atmosféru, s príjemnou hudbou, do toho super jedlo... Každopádne toto intímno mi chýbalo a ruch okolo mňa nepôsobil veľmi dobre na celkovú atmosféru v takej krásnej reštaurácií. Objednali sme si každý tri chody a ako víno nemecký Riesling d´Alsace Domaine Seltz Fernand. Základný couvert na stole (nastieranie) tvoril príbor + príručný tanier a nôž na maslo. Po objednaní pokrmu nám bolo prinesené čerstvé pečivo a nátierka pravdepodobne z kuracieho mäsa.

Ako predjedlo sme si objednali Údeného pstruha s jemným zemiakovým šalátom a prepeličím vajíčkom a klasiku v podobe Tatárskeho bifteku na spôsob Café Imperial. Pstruh bol veľmi chutný, jemné a delikátne predjedlo, ľahké, jarné a chuťovo i esteticky vyvážené. Ťažko nájsť chybičku krásy. Tatarák sklamal aj vďaka svojim "topeničkám", ktoré neboli osmahnuté na panvici, no dozaista boli pripravené vo fritéze, pričom množstvo tuku v nich obsiahnuté zabilo chuť tataráku. Takéto zverstvo som rozhodne na úvod nečakal. Vražda chutí a nie ich naštartovanie.

Ako hlavné jedlo sme si vybrali  Steak z lososa na zelenine, s chrenom a s omáčkou Beurre blanc a opäť klasiku v podobe Cézar šalátu, ktorý Zdeňek Pohlreich v každom diele relácie Áno, šéfe prezentuje ako ten najlepší na svete, a tak sme sa chceli presvedčiť, či je to skutočne tak. No sklamanie. Nebol ničím výnimočný. Bol pripravený poctivo, tak ako každé jedlo tohto večera - z čerstvých surovín. Neurazil, no nebolo to nič, čo by si človek mal do smrti pamätať. Steak z lososa bol chutný, dobre tepelne spracovaný, zelenina s omáčkou harmonicky ladila a chren nebol nijak výrazný, takže spokojnosť.Ako dezert sme si vybrali Jablkový koláč s vanilkovou zmrzlinou a karamelom. Koláčik z lístkového cesta, jablká, karamel, domáca vanilková zmrzlina. Toto je cesta k úspechu a nie palacinky na 500 spôsobov. Dezert nenáročný na prípravu a navyše veľmi chutný bol sladkou bodkou za našim večerom.

V Café Imperial sme prežili fajn večer. Krásny priestor, obsluha bola všímavá a príjemná. Vytkol by som až priveľký upselling, ktorý sa prejavil pri odporúčaní jedál a nápojov ( čašník mi v 90% odporúčil len to najdrahšie z jedálneho lístka), krásny porcelán a prestieranie. Od jedál sme čakali viac, očakávali sme kus pána Pohlreicha v každom jedle, niečo výnimočné, avšak v konečnom dôsledku to fiasko nebolo. Najväčším nedostatkom však bola rušivá atmosféra zapríčinená množstvom ľudí. Napriek tomuto sa dá večera v Café Imperial zhodnotiť ako inšpiratívna a ako príjemná skúsenosť. Každému však odporúčame si rezervovať stôl minimálne pár hodín vopred. Personál je milý, ochotne a odborne poradí, avšak si treba dať pozor, aby Vám nevnútil to, čo potrebuje predať on :-) Hold mentalita národa !