Reštaurácia pri Synagóge

Milí nadšenci gastronómie !

Recenzie na tejto stránke nepíšeme len tak z dlhej chvíle alebo preto, aby sme urážali  či nebodaj dehonestovali podnikateľské zámery. Fungujeme preto, aby sme Vám priblížili podniky, do ktorých sa oplatí vstúpiť a nechať tam svoje peniaze. Prácu druhých si vážime, no nič nie je horšie ako keď za svoje ťažko zarobené peniaze nedostanete kvalitu a štandard, na ktorý máte nárok. A preto nám dovoľte aj prostredníctvom nasledujúcich riadkov priblížiť ďalšiu reštauráciu.

Úroveň reštauračných zariadení rok od roka stúpa a s tým sa priamo úmerne zvyšujú sa nároky na personál či štandard poskytovaných služieb. Každý chce ponúknuť svojim zákazníkom len to najlepšie, no nie každému sa to podarí. V Trenčianskej Reštaurácií pri Synagóge to však vedia. A sakramentsky! Ak pochádzate z Trenčianskeho kraja alebo máte naplánovanú pracovnú cestu či výlet do Trenčína, určite sa tam zastavte. Budete odchádzať s fantastickým pocitom a dlho budete na nich v dobrom spomínať.

interiér reštaurácie (zdroj: restauracia pri synagoge.sk) 

(zdroj: restauracia pri synagoge.sk)

(zdroj: restauracia pri synagoge.sk)

Reštaurácia pri Synagóge nachádza v širšom centre mesta s výbornou parkovacou dostupnosťou. Domáci ju poznajú aj pod názvom "Porto", pretože Reštaurácia pri Synagóge nahradila bývalú Reštauráciu Porto. V Porte sa na "Trenčianske pomery" varila menej všedná, nazvali by som ju stredomorská kuchyňa. Krevety, morské živočíchy a ryby nahradili rovnako kvalitné a čerstvé lokálne suroviny, ktorými si podnik získal jednoznačne viac fanúšikov. Koncept reštaurácie preto možno označiť za moderný a progresívny. Reštauráciu nie je z ulice moc dobre vidno, uvidíte len svetelnú tabuľu Plzeňského prazdroja s jej nápisom a kúsok tmavej terasy. Avšak po vstupe dnu sa ocitnete ako keby na inom mieste. Útulný, komfortný a vzdušný interiér, pohodová hudba a všímavá obsluha. Tú treba naozaj pochváliť, predovšetkým čašníka. Po dlhej dobe som opäť stretol človeka, ktorého práca baví, ktorý ňou žije, to čo robí, robí s láskou a je skutočný odborník, za čo mu ďakujem.

My sme sa usadili vonku na terase, ktorú Vám v letných mesiacoch odporúčame využiť. Jedálny lístok je krátky, čo je prvým dôkazom, že suroviny z ktorých sa varí sú skutočne čerstvé. Každý si z neho určite vyberie. Ceny na regionálne pomery nie sú najnižšie, no nebudete ľutovať. Vezmite tam priateľku na výročie, milenku na dobrú večeru, či partnera s ktorým idete na biznis obed. Nebudete ľutovať a dozaista sa Vám to vráti ;-)!

Predjedlo sme si vybrali len jedno. Osobne ma v ponuke zaujal Hummus so šalotkou, olivami a pita chlebom, pretože tento pokrm som už dlho nikde nevidel a jednoducho som naň v tej chvíli dostal chuť :-) Chuť Hummusu bola veľmi dobrá, na moje pomery menej korenistá a pita chleba nebol žiadny polotovar. Sklamali jedine olivy z konzervy a nakrájaná šalotka, ktorej význam som akosi nepostrehol.

Ako hlavný chod sme si vybrali bravčovú panenku v bylinkovej kruste s demi - glace omáčkou a opekanými zemiakmi. Ďalšie jedlo bol US Texas rump steak, cherry omáčka so zeleným korením a opekaná paprika. Hlavné jedlá boli perfektné. Špičkové mäso, či už bravčová panenka krásne medium rare pripravená, žiadny falošný demi - glace zo sáčka, ba dokonca aj opekané zemiaky neboli polotovar a dovolil by som si tvrdiť, že boli skoré, jarné. Rump steak o hmotnosti 300g bol rovnako tak výborný. Opäť nešetrím chválou, ale v tomto podniku to kuchári sakramentsky vedia a o nič Vás neukrátia. Fakt nebíčko v papuli.

Aj keď by sa to možno nezdalo, no nechali sme si miesto aj na dezert :-) Z ponuky sme si vybrali kávovú panna - cottu s karamelom. K tomu sme si dali a espresso značky Piazza d´Oro. Poviem Vám, že kávovú panna - cottu s karamelom a espresso som jakživ nekombinoval, ale bola to kombinácia chutí ako žiadna iná. Smotanová chuť dezertu s miernym kávovým nádychom, do toho sladkosť karamelu a výrazná sila espressa... Dovi - dopo!

Bez dlhých rečí na záver. Trenčín nie je už len mestom módy, nákupov či hokeja. Táto reštaurácia to fakt myslí vážne a ide si za svojim. Presne vie, čo robí a možno ani nebudete chcieť a dostane sa Vám pod kožu. Vysoký štandard, krásne prostredie, vynikajúce jedlá a pozorná obsluha robia toto miesto veľmi výrazným bodom na reštauračnej mape západného Slovenska. 

Bugsy´s bar RECENZIA

Hey everybody :-)

V minulom príspevku sme Vás oboznámili s pražskou reštauráciou Café Imperial. V Prahe ešte chvíľu pobudneme, no presunieme sa z klasickej gastronómie do sveta nápojov - mixológie.

Vždy som mal rád bary. Teraz nemám na mysli diskotéku alebo krčmu. Nič proti. Zastávam názor, že keď na dobré pivo, tak jedine do krčmy ! Ale v tejto chvíli som na mysli bar. Skutočný bar. American bar. Miesto, ktoré má atmosféru, kde pulzuje život. Miesto, kde sa ľudia nechodia spiť pod obraz Boží, ale miesto, kde si dáte pred alebo po večeri dobrý drink, porozprávate sa s barmanom o svojich problémoch, o biznise, o priateľkách, o milenkách, o futbale, o živote... Nepamätám, kedy som si z baru odnášal lepší pocit než z pražského Bugsy´s ! Vitajte v rozprávke. V rozprávke, ktorej hlavným hrdinom ste Vy. Barman je rozprávačom a inscenátorom tohto nevšedného zážitku. Svojou charizmou a pohybmi za barom Vás prenesie do cocktailovej krajiny zázrakov a každú Vašu požiadavku premení v realitu, v reálny chuťový i "gastronomický" orgazmus. Toto všetko Vám dajú v pražskom Bugsy´s bare na Pařížskej 10, len pár krokov od Orloja.

bugsysbar.cz

bugsysbar.cz

bugsysbar.cz

Ani v kútiku duše by ma nenapadlo, že po večeri v Café Imperiál by som  mohol ukončiť pekný deň v Prahe takým fantastickým zážitkom. Ako ste si už všimli nešetrím slovami chvály :-) Ale je opodstatnené a úplne na mieste.

Prišli sme do baru v stredu večer okolo 21. hodiny. Všetky miesta boli zväčša obsadené, voľný bol jedine bar. No povedali sme si, keď už sme tu, tak si sadneme za bar a užijeme si to. Okamžite nás oslovil barman Milan Zaleš, s ktorým sme sa zoznámili až neskôr, no aký večer nám tento mladý a charizmatický človek vytvoril, tak o tom by sa mi ani nesnívalo. Od tohto večera uznávam o jedného človeka v odbore viac, a tým je Milan. Dostali sme nápojové lístky, ktoré boli vo forme knihy. Kniha bola rozdelená na kapitoly a k nim boli priradené príslušné drinky. Na pozadí cocktailovej ponuky sa navyše odohrával vtipný, dvojzmyslený príbeh. 

Priateľka váhala čo si objednať. Barman však nezaváhal ani sekundu a svojimi otázkami sme sa dopracovali k záveru, že by to mal byť cocktail z vodky, nie smotanový, avšak sladší, zároveň osviežujúci, jednoducho pre ženu. Verdikt znel - Bugsy´s rose (jedna zo špecialít podniku).

bugsysbar.cz

bugsysbar.cz

Slová nestačia. Aby ste Bugsy´s rose pochopili, museli by ste si privoňať a napiť sa. Jemný, decentný, ženský drink, v ktorom sa snúbila ultra prémiová vodka, limety a ruže. Predstavte si tieto tri stavebné prvky v jednom celku. Skutočne poézia a viac než harmonický súlad chutí! Ja som siahol po klasike. Po večeri si to pýtalo dobrý digestívový cocktail a jednoznačným favoritom bol pre mňa Manhattan. Opäť prvotriedne suroviny, profesionálne pohyby barmana za barom, skvelá atmosféra v bare a výsledkom bol excelentný drink.

Vraveli sme si staré známe : Dáme jeden drink a pôjdeme :-) No fakt to nešlo :-) Drinky výborné, atmosféra bez rečí, barman s nami komunikoval. Len blázon by odišiel. A tak sme začali premýšľať, aký drink si dáme ako druhý. Priateľka mala chuť na Cosmopolitan. Avšak Milan ho ešte vylepšil jahodami, čiže opäť iná, krajšia a chutnejšia verzia tohto populárneho drinku. Takýmto chuťovým zážitkom by isto nepohrdla ani Carrie zo Sexu v meste, kde by sme vypité množstvo tohto drinku mohli merať v hektolitroch :-) Ja som klasik. Mám rád jednoduché drinky, avšak práve na nich sa dá najviac popáliť, pretože Gin-Tonic či Mojito dokáže fatálne skaziť nejeden "barman". Nič podobné však tento večer nehrozilo. Dostal som skvelý gin Hendrick´s s uhorkou v úžasne originálnom servise. Navyše tonic nebol nijakej komerčnej značky, ale jednalo sa o originálny tonic založený len na čisto prírodnej báze. Tento drink som si vychutnal ako už dlho žiadny iný. Ďakujem!

Milí priatelia, ako ste si všimli, slovami vďaky a chválou som nešetril. Naozaj to bol pre mňa excelentný zážitok! Vedel som, že pražský Bugsy´s je najlepší bar v Českej republike, no s čistým svedomím môžem prehlásiť, že je najlepší v Česko-Slovensku! Krásne prostredie, ktoré dýcha životom. Pulzujúca atmosféra. Vzdelaný, inteligentný, profesionálny a slušný personál Vám pripraví zážitky o ktorých ste ani nesnívali. A navyše za prijateľnú cenu. Čo viac chcieť, sa pýtam ?! Keď budete v Prahe, choďte tam! Neváhajte ani chvíľu. Pri mojej budúcej ceste do Prahy to bude prvé miesto kam pôjdem! Nie večera, ale cocktail od hladu. Pretože hlad je prezlečený smäd ;-)

Café Imperial RECENZIA

Krásny jarný deň, priatelia !

Po nejakom čase Vám opäť prinášame naše postrehy a skúsenosti s gastronómiou. Naše cesty tentokrát viedli do "stovežatej" Prahy. Párdňový výlet v Prahe sme nestrávili len pozeraním pamiatok, no predovšetkým sme chceli ochutnať, zažiť a vyskúšať nové veci, ktorými by nás naši českí susedia mohli prekvapiť :-)

Opäť sa mi potvrdila moja skúsenosť. Euro je nenahraditeľnou súčasťou môjho života. V Prahe som sa stretol u obchodníkov aj s akceptáciou Euro meny, no na Českú koruny naši bratia nedajú dopustiť. Logické. Je to ich národná mena a zrejme im to aj vyhovuje, no nechcem si ani predstavovať ako zmenárne ryžujú na kurzoch a z tohto pohľadu je to pre mňa ako turistu neprijateľné, neprípustné a v konečnom dôsledku predovšetkým nevýhodné. Čo sa dá robiť, peniaze si zameniť musíme, aby sme mali z čoho fungovať...

Gastronómia českej metropole však neohúrila. Vyskúšali sme klasiku v podobe typickej českej reštaurácie, ktorých je v centre mesta neúrekom. Bojujú masívnym marketingom, obsluhujúci personál už z ďaleka pozýva turistov práve do ich reštaurácie na typické české pokrmy a nezabudnuteľnú atmosféru. Aj my sme do jednej vkročili, pretože po dlhej ceste sme pociťovali viac než hlad :-) Avšak sklamanie bolo viac než veľké. V Reštaurácií resp. hoteli Zlatá Husa sme namiesto hustej gulášovej polievky dostali čudo, ktoré sa len na gulášovú polievku hralo. Navyše porciu kyslej smotany na vrchu som akosi nepochopil...

Hlavný chod to však zachránil. Ten tvorila bravčová panenka na hríbikoch a prílohy tvorili noky. Potvrdilo sa staré známe pravidlo - V jednoduchosti je krása.A skutočne. Mäso bolo super upečené, noky neboli mazľavé a žalúdok plný.

Ako dezert sme si vybrali niečo ako Sacher tortu na český spôsob. Moja rada - nikdy si nič nedávajte na český spôsob. Bolo to iba niečo ako perník, ťažko identifovateľné, so šľahačkou a kupovaným čokoládovým topingom. Hnus a grc...

Po tejto nepríjemnej skúsenosti sme si povedali, že žiadna typical Czech cuisine už nehrozí. Nikdy a ani za nič na svete. Na druhý deň sme si rezervovali s priateľkou stôl pre dvoch v Café Imperial, známej pražskej reštaurácií, vychýrenej vďaka svojmu chefovi, televíznemu kuchárovi a katovi Zdeňkovi Pohlreichovi. Plní vzrušenia sme vykračovali večernou Prahou v očakávaní, aký zážitok nám tento večer prinesie.

zdroj: cafeimperial.cz

Reštaurácia Café Imperiál sídli v rovnomennom hoteli Imperiál. Je to veľká, honosne pôsobiaca budova, no jej skutočná majestátnosť sa prejavila až po vstupe do vnútra. Vysoké stropy, výnimočný interiér v štýle art deco, mozaiky, kvalitné koberce i čalúnenie... skutočne impozantný priestor, ktorý návštevníka pri vstupe jednoznačne zaujme.

Po vstupe do reštauračnej časti sme boli usadení obsluhou a kabáty nám boli odložené do šatne. Avšak zostal som zarazený tým hlukom okolo mňa. Vôbec mi neprišlo, že by som bol v dobrej reštaurácií, pretože asi som si priveľmi navykol, že keď sa chodíme najesť, tak tam bývame častokrát sami, prípadne že sa v reštaurácií nenachádza veľa ľudí. Tu bola situácia opačná. V reštaurácií pulzoval čulý ruch, obsluhujúci personál bol nonstop v pohybe a akosi mi chýbalo to intímno a ruch okolo mňa pôsobil, ako keby sedím v deň vysvedčenia v Mc´Donalde ... Jednoducho mám rád tú intímnu atmosféru, s príjemnou hudbou, do toho super jedlo... Každopádne toto intímno mi chýbalo a ruch okolo mňa nepôsobil veľmi dobre na celkovú atmosféru v takej krásnej reštaurácií. Objednali sme si každý tri chody a ako víno nemecký Riesling d´Alsace Domaine Seltz Fernand. Základný couvert na stole (nastieranie) tvoril príbor + príručný tanier a nôž na maslo. Po objednaní pokrmu nám bolo prinesené čerstvé pečivo a nátierka pravdepodobne z kuracieho mäsa.

Ako predjedlo sme si objednali Údeného pstruha s jemným zemiakovým šalátom a prepeličím vajíčkom a klasiku v podobe Tatárskeho bifteku na spôsob Café Imperial. Pstruh bol veľmi chutný, jemné a delikátne predjedlo, ľahké, jarné a chuťovo i esteticky vyvážené. Ťažko nájsť chybičku krásy. Tatarák sklamal aj vďaka svojim "topeničkám", ktoré neboli osmahnuté na panvici, no dozaista boli pripravené vo fritéze, pričom množstvo tuku v nich obsiahnuté zabilo chuť tataráku. Takéto zverstvo som rozhodne na úvod nečakal. Vražda chutí a nie ich naštartovanie.

Ako hlavné jedlo sme si vybrali  Steak z lososa na zelenine, s chrenom a s omáčkou Beurre blanc a opäť klasiku v podobe Cézar šalátu, ktorý Zdeňek Pohlreich v každom diele relácie Áno, šéfe prezentuje ako ten najlepší na svete, a tak sme sa chceli presvedčiť, či je to skutočne tak. No sklamanie. Nebol ničím výnimočný. Bol pripravený poctivo, tak ako každé jedlo tohto večera - z čerstvých surovín. Neurazil, no nebolo to nič, čo by si človek mal do smrti pamätať. Steak z lososa bol chutný, dobre tepelne spracovaný, zelenina s omáčkou harmonicky ladila a chren nebol nijak výrazný, takže spokojnosť.Ako dezert sme si vybrali Jablkový koláč s vanilkovou zmrzlinou a karamelom. Koláčik z lístkového cesta, jablká, karamel, domáca vanilková zmrzlina. Toto je cesta k úspechu a nie palacinky na 500 spôsobov. Dezert nenáročný na prípravu a navyše veľmi chutný bol sladkou bodkou za našim večerom.

V Café Imperial sme prežili fajn večer. Krásny priestor, obsluha bola všímavá a príjemná. Vytkol by som až priveľký upselling, ktorý sa prejavil pri odporúčaní jedál a nápojov ( čašník mi v 90% odporúčil len to najdrahšie z jedálneho lístka), krásny porcelán a prestieranie. Od jedál sme čakali viac, očakávali sme kus pána Pohlreicha v každom jedle, niečo výnimočné, avšak v konečnom dôsledku to fiasko nebolo. Najväčším nedostatkom však bola rušivá atmosféra zapríčinená množstvom ľudí. Napriek tomuto sa dá večera v Café Imperial zhodnotiť ako inšpiratívna a ako príjemná skúsenosť. Každému však odporúčame si rezervovať stôl minimálne pár hodín vopred. Personál je milý, ochotne a odborne poradí, avšak si treba dať pozor, aby Vám nevnútil to, čo potrebuje predať on :-) Hold mentalita národa !

Grilované krevety s mrkvovo-koriandrovo-limetovým pyré a cesnakovým chlebom

Dnešný deň 29. február tu máme "raz za uhorský rok". Podstatne častejšie by sme však mali konzumovať ryby či morské živočíchy, pretože sú cenným a nenahraditeľným zdrojom vitamínov a minerálov, ktoré nenájdeme v žiadnej inej zložke potravy. Od detstva nám bolo do hláv vtĺkané lekármi i reklamami, že ryby sú zdravé. Od rodičov som z rozprávania zachytil, ako museli v detstve povinne jesť hnusný rybí tuk. Nie každému chutia, no mali by sme si uvedomiť, že v rybách či morských živočíchoch sa nachádza veľké množstvo nízkotučných bielkovín, tak isto aj Omega 3 nenasýtených mastných kyselín, ktoré znižujú riziko kardio-vaskulárnych ochorení. V rybách resp. morských živočíchoch sa nachádza taktiež významné množstvo vitamínu B a D. Jednoducho sú zdravé ! Nezanedbávajme preto ich konzumáciu. Namiesto steaku v reštaurácií či rezňu v nedeľu na obed, siahnime aj po rybách alebo morských živočíchoch. Naše telo nám bude vďačné. Žijeme predsa len raz a záleží len na nás, ako dlho tu budeme...

O rybách resp. morských živočíchoch sa nezmieňujem v týchto riadkoch len náhodou. Nedávno som zhliadol dokument o zdravej výžive, ktorý ma donútil rozmýšľať nad určitými skutočnosťami. Bolo by to mnoho písania, avšak pointa je jasná - Sme to, čo jeme. Tento názov nesie aj program, ktorý vysiela jedna z českých televízií, kde obézni ľudia za pomoci odborníkov chudnú. Avšak tento dokument bol o niečom inom. Odborníci v ňom vyslovili kritiku ohľadne ponuky potravín v obchodných reťazcoch, vyzdvihli prednosti surovej stravy (tzv. raw food) a označili dobu v ktorej žijeme za zlú a chorú a vyzvali obyvateľov k zmene životného štýlu. 

http://dokumentarni.tv/zdravi/na-jidle-zalezi-jsi-to-co-jis-food-matters

Aj preto som siahol po zdravých surovinách a pripravil si na večeru krevety s mrkvovo-koriandrovo-limetovým pyré. Ich príprava je veľmi jednoduchá a zvládne ju každý. Kreviet existuje mnoho druhov. Čiernych, tigrích, kráľovských a taktiež mnoho rozmerov. Ja som siahol po ekonomicky dostupnej variante, ktorá bola stredných rozmerov. Krevety je nutné pred podávaním zbaviť panciera a odstrániť im miechu a nožičky. Znie to desivo, ja viem :-) ale nie je to nič hrozné. Nebudem tu vypisovať ako na to. Nie som až taký odborník. No inšpiratívnych videí je na internete viac než dosť ;-) Keby predsa len, kúpte si olúpané, ktoré sú určené priamo na tepelnú spotrebu.

Krevety je nutné grilovať na olivovom oleji a následne ich mierne podusiť. Je to pár minútová záležitosť. Mierne dochutíme morskou soľou a čerstvo zomletým čiernym korením. Následne si ošúpete mrkvu a pokrájate ju na menšie kúsky. Uvarte do mäkka a sceďte. Pridajte podľa potreby maslo, ochutíte morskou soľou, čerstvo zomletým čiernym korením, koriandrom (pokiaľ možno čerstvým) a limetovou šťavou. Výborne celé jedlo dopĺňajú upečené chleby potreté cesnakom. Toto jednoduché jedlo Vás skvele zasýti a navyše je aj veľmi zdravé a chutné. Vaša rodina, či priateľ alebo priateľka Vám budú ručičky bozkávať za túto špecialitu. A viem o čom hovorím ;-) Dobrú chuť všetkým !

Flowers restaurant & wine bar RECENZIA

Milí priatelia !

Od poslednej negatívnej skúsenosti s regionálnou gastronómiou uplynul týždeň. Bola to skutočne hrozná skúsenosť. Premýšľal som dlhší čas o čom napísať, kam ísť na obed či večeru, aby som Vám mohol sprostredkovať svoje dojmy z niečoho nového, z niečoho s čím sa každý deň nestretávame. A zhodou okolností ma moje kroky zaviedli do Bratislavy :-) Čo si budeme hovoriť, v "Blave" to s gastronómiou vedia. Neviem či je to na základe dopytu turistov, ktorí očakávajú v hlavnom meste "niečo viac" než kdekoľvek inde na Slovensku ( aj keď sezóna ešte nezačala a nemôžem Bratislavu atraktivitou porovnávať s inými európskymi metropolami), alebo či je to spôsobené vyšším mzdovým ohodnotením ľudí žijúcich v tomto kraji alebo jednoducho dopytom  obyvateľov po kvalite... Ťažko povedať. Jedno je však isté. Ľudia žijúci v okolí hlavného mesta sa neboja experimentovať. Neboja sa nových chutí, investujú do gastronómie, doprajú si zážitok v podobe dobrého jedla či pitia. 

Viem, že žijeme v hektickej dobe. Práca a domov, práca a domov. Stereotyp. Nezabúdajme však, že kultúra je súčasťou života každého jedinca. Doprajme si teda raz za čas nielen koncert či posedenie s kamarátmi pri pive, no nájdime si čas aj peniaze na dobré jedlo. Rozšíri to naše obzory, objavíme nové chute a zážitky... Berme jedlo a pitie nie ako nutnosť, ale ako druh kultúrneho vyžitia ! Toť morálne posolstvo na úvod :-)

Primárny cieľ mojej cesty do Bratislavy bola Univerzitná knižnica. A keďže preferujem spontánne rozhodnutia, cieľ mojej obedňajšej zastávky bol neďaleká reštaurácia nesúca názov - Flowers restaurant & wine bar !

Flowers restaurant & wine bar sídli v centre Bratislavy v krásnej historickej budove, ktorá je známa pod názvom Erdodyho palác. Okrem spomínanej reštaurácie tu sídli aj Camouflage restaurant ( každému isto dobre známa vďaka jej šéfkuchárovi Jaroslavovi Žídekovi) a nemej známa Lancia Café. Vo Flowers som bol po prvýkrát, no viem, že nie posledný. Jedna z mojich najkrajších ciest za dobrým jedlom sa práve začala !

Interiér reštaurácie ma očaril ako už dlho žiadny iný. Kombinácia historickej budovy s nádvorím na ktorom sa nachádzala reštauračná časť bol výborný nápad architektov. Sklenená stropná výplň, všade naokolo obrazy Andyho Warhola zo zbierky Flowers ( veď po nich je koniec koncov podnik pomenovaný :-) No niečo úžasné. Hneď pri dverách stála čašníčka, ktorá nám zavesila kabáty, usadila nás a priniesla nám jedálny a nápojový lístok. Keďže sme sa v reštaurácií ocitli na pravé poludnie, bol by hriech nevyskúšať obedové menu.

Nebudem sa vyjadrovať k príborom, pohárom či celkovému dojmu. Je to jedna z reštaurácií, ktorá každoročne figuruje v prvej desiatke najlepších reštaurácií na Slovensku. Kvalitné príbory a porcelán, pohodlné sedenie, útulný interiér a atmosféra sa nedá opísať slovami. Skutočne zážitok.

Ako predkrm či malá pozornosť alebo ak chcete amouse bouche nám bol servírovaný domáci ( a skutočne bol domáci a čerstvý) zemiakový pagáčik spolu s pikantnou zmesou z čerstvých paradajok, olív a mladej cibuľky. Skvele to naštartovalo naše chuťové bunky a tešili sme sa čo bude nasledovať ďalej...

Ako prvý chod bola servírovaná krémová polievka z bielej fazule, so zemiakmi a s pošírovaným vajcom. Nechápal som a bol som skutočne unesený z toho, ako môže takáto jednoduchá polievka výborne chutiť. Pošírované vajce navyše posunulo jej chuť do inej dimenzie. Skutočne učebnicový príklad, ako urobiť z klasickej domácej polievky niečo iné, majstrovské. 

Polievka nás výborne zahriala a aj nasýtila. Nebolo jej čo vytknúť. Vyvážená chuť a krémová konzistencia. Nebíčko v papuli :-) Ale to sme ešte netušili, čo bude pokračovať... Ako hlavné jedlo sa podávalo dusené stehno z daniela, omáčka z lesných húb a krupicovo-bylinkové noky. Toto by som mohol jedávať každý deň aj 5x :-) Poézia, symfónia chutí, niečo neopísateľné. Ťažko hľadať synonymá. Škoda, že si nemôžete privoňať :-) Skutočne vynikajúce jedlo, jedno z naj čo som kedy okúsil. Nebolo ho ani veľa, ani málo, mäso sa rozplývalo v ústach, omáčke dominovali lesné huby a noky boli výborné, vôbec neboli lepkavé či mazľavé. Maximálne spokojní sme sa tešili na dezert.

Obrázok snáď hovorí za seba. Opäť niečo nevšednejšie, majstrovské a znova úchvatný zážitok, ktorý nemá na svedomí nikto iný ako šéfkuchár Tomáš Opletal. Dezert v tomto prípade tvorilo Limetkové parfait (niečo ako zmrzlina...) s pistáciami, malinovou omáčkou a taliánskym maronom. Výborný dezert. Maliny mi pripomenuli detstvo a prázdniny u babky, ako sme ich na záhrade trhali... Chutili ako odtrhnuté priamo z kríka.

Po tomto gastronomickom orgazme sme sa na seba s partnerkou len tupo usmievali, predýchavali a slová chvály nepoznali konca-kraja.

Vedel som do čoho idem. Flowers restaurant & wine bar je jedna z TOP slovenských reštaurácií. Obedové menu stojí 12,12 € ale musím skonštatovať, že za tie peniaze to stojí a nie je o čom. Samozrejme nie každý deň :-) Absolútne výborné jedlá, pozorná obsluha ( jediné čo by som vytkol, že personál medzi sebou dosť nahlas komunikoval, ale to mi vôbec neprekážalo vzhľadom na ten super gastro zážitok, ktorý som zažil), krásny priestor a neskutočná atmosféra. Nešetrím chválou, pretože tento podnik si ju úplne na mieste zaslúži. Keď sa niekedy budete túlať Bratislavou, skočte si tam dať niečo dobré pod zub. Budete nadšení ako nikdy predtým ;-)

Zdoje obrázkov : 

vip.sk

flowersrestaurant.sk
panoramio.com

Z rozprávky do rozprávky 1

Presne tak som si pripadal pri poslednej návšteve resp. skúsenosťami s podnikmi v okolí Nového Mesta nad Váhom. Pred dvoma mesiacmi som sa na sociálnej sieti vyjadril, že regionálnej gastronómií svitá na lepšie časy. Skonštatoval som to preto, lebo som sa po dlhom čase v Novom Meste nad Váhom opäť výborne najedol a fakt som bol spokojný ako už dlho nie. Čo si budeme hovoriť. Všetci vieme aká je v NM situácia z reštauráciami... Teraz neviem, či som označenie "reštaurácia" neprehnal. Ok. Tak ešte raz. Všetci dobre vieme, kde sa dá a kde sa nedá v okolí NM najesť. Beriem do úvahy, že je rozdiel, keď treba rýchlo vybehnúť počas obedňajšej pauzy na menu, no rozdiel je, keď sa chce ísť človek dobre a kultúrne navečerať či už s priateľom, priateľkou alebo obchodným partnerom. Čo sa týka menu, tak to Vám uvaria resp. ohrejú za pár centov hocikde. Problém však nastáva v druhej situácií. Nie som náročný hosť. Požadujem iba jednu vec. A to, keď mám ísť niekam minúť peniaze, chcem ich minúť niekde, kde mi je dobre, kde sa dobre najem, napijem, kde mi dajú čerstvé jedlo a nie ohriaty polotovar, kde si ma budú vážiť ako hosťa a budú sa ku mne patrične správať. A ja túto snahu viem tiež oceniť. Veď idem predsa ku nim minúť svoje peniaze a tak očakávam aj od druhej strany spätnú väzby. Do pondelka som si myslel, že toto všetko mi dajú v Blue Note Jazz & Music restaurant, no očividne som sa mýlil...

Tento veľmi pekný, dizajnovo podarený podnik sa nachádza skoro v centre Nového Mesta nad Váhom. Funguje už zopár rokov a prináša ľudom iný pohľad na zábavu než na akú boli doposiaľ zvyknutý. A teda okrem reštaurácie ponúka aj kultúrne vystúpenia, predovšetkým jazzového charakteru, no stretnúť tam môžete mnoho umelcov a kapiel širokého hudobného zamerania. Je to v prvom rad jazz klub. Chápem. Ale keď sa chce niekto zamerať aj na predaj pokrmov, mal by tomu patrične venovať svoju pozornosť. 

Asi pred dvoma mesiacmi som sa ocitol v tomto podniku v čase okolo obeda. Mali veľa hostí, pretože podnik ponúka aj obedňajšie menu a prirodzene naň ľudia chodia. S kamarátom sme si však dali troj chodový obed z jedálneho lístka, za ktorý sme zaplatili na regionálne pomery vyššiu sumu, avšak odchádzal som odtiaľ s úsmevom na tvári, s pokojom v duši a s radosťou v očiach :-) Fakt nepreháňam, mal som super zážitok.

Obrat o 360 stupňov som však zažil tento pondelok. Už dlhšie som túžil po dobrom steaku či niečom dobrom do žalúdka, a tak som nemal dôvod voliť iný podnik. Popravde ani by som iný nevolil, lebo nikde inde som doposiaľ v NM lepší gastro zážitok nemal. Zišiel som dolu po schodoch a pri vchode mi slečna oznámila, že cca o hodinu sa chystá koncert dákych potulných ruských opitých harmonikárov :-) Povedal som si, že fajn, idem sa najesť a možno zostanem. V podniku bol asi 10 ľudí a 2 obsluhujúci. Asi po 8 minútach si nás všimli a slečna nám priniesla jedálne lístky. Objednali sme si niečo na pitie a ako jedlo som si objednal argentínsky rump steak so zelenými fazuľkami obalenými v slanine s jemnou brandy omáčkou. Tešil som sa na jedlo, no vo vzduchu som cítil, že dnes sa tu necítim akosi dobre... Poznáte to, niekedy ste skrátka nesvoj a nie Vašou vinou. Na steak som čakal 20 minút !!! Čo považujem za nehoráznosť vzhľadom na fakt, že mäso obľubujem len mierne prepečené a s touto požiadavkou bol personál oboznámený. Neviem čo tam toľko chystali, pretože v reštauračnej časti sme sedeli len my dvaja s kamarátom. Konečne nám priniesli jedlo. Avšak zažil som absolútne sklamanie. Pred dvomi mesiacmi som si dal na obed chrumkavé kačacie prsia s karamelizovanými jabĺčkami, no toto čo mi položili predo mňa bol riadny šabľový tanec.

Takto si určite nepredstavujem jedlo za 14,90 € !!! Áno, čítate dobre ! Zostalo mi z toho veľmi smutno pretože jediné čo na tom bolo dobré, bola brandy omáčka a že to vôbec bolo teplé. Hodený kus mäsa na tanieri, dáky náznak obalenia fazuľových lúskov slaninou k tomu nechutná a suchá zelenina (mimochodom keby si vykalkulujete sumu za tú "zeleninovú oblohu", tak by ste zistili, že by ste radšej mohli pridať minimálne o 30g viac mäsa a stále by ste boli na rovnakej sume), zemiaky a ryža suché a nad tanierom posypaným sušeným petržlenom sa ani rozčuľovať nebudem. Bolo mi ľúto mojich peňazí a navyše cigáni v mojom žalúdku už riadne čardáše vyhrávali...Aj tak som sa však tešil na dezert. Minule som mal Blue note mouse au chocolat (čokoládová pena z bielej a tmavej čokolády) a bol to jeden z najlepších dezertov aké som kedy jedol. Skutočne je to tak. No aj keď sme mali už 10 minút dojedené a znova prízvukujem, že stále v podniku bolo minimum ľudí si nás nikto nevšímal. Zrazu k nám prišla slečna, nespýtala sa ani či chutilo (možno to aj tušila, Boh vie..), ani nám neponúkla kávu či dezert, no totálne ma zabila otázkou : PRINESIEM VÁM ÚČET, ŽE ? Skoro ma šľak trafil :-) Toto je upselling ? Mať takéhoto zamestnanca, tak už ho nemám a povytieral by som s ním hajzle. Tak som sa naštval ako už dlho nie. Nebol som schopný na jej vetu zareagovať nijako, len hej, prineste nám účet a dovi, dopo.

Naozaj neviem čím to je. Obsluhou, kuchármi, mnou ? Nepovažujem sa za náladového a rád komunikujem s ľuďmi. No tentokrát ma Blue Note sklamalo na plnej čiare. Nebudem Vám radiť či tam ísť alebo neísť. Je to na Vás. Dizajnovo  je to určite najkrajší podnik v NM a má atmosféru! Mňa však v ten večer sklamalo nielen jedlo, ale i obsluha a teda aj celková atmosféra. Na rovinu, nikto ma nenúti ja viem, ale nikto ma tam pekne dlho nedostane a radšej si nakúpim a doma uvarím ako tam ísť. V kútiku duše však verím, že to bola len zlá zhoda náhod. Ja tam však dlho na jedlo nepôjdem ! A mimochodom kávu majú super, tú si tam dajte, tá je jedna z najlepších v NM! ;-)
Zdroj obrázkov : Bluenote.sk

Ukáž mi svoj facebook a ja ti poviem aký si zamestnanec

unblockfacebookinchina.info

Viem, že táto téma sa priamo nedotýka problematiky gastronómie, no zaujala ma natoľko, aby som jej venoval zopár riadkov. Nezáleží na tom, či pracujete v gastronómií, v priemyselnej výrobe alebo medzinárodnom obchode. V dnešnej dobe vedie (takmer) každý jednotlivec nielen reálny, ale aj virtuálny život. A teda existuje nejaký vzťah medzi tým ako sa správame na sociálnych sieťach a medzi tým ako sa správame v zamestnaní alebo škole ? Ja osobne si myslím, že existuje viac než prepojenie týchto dvoch skutočností. Už len podľa záujmov, množstva priateľov či denne pridaných príspevkov na sociálnych sieťach si môžeme urobiť obraz o druhých ľuďoch alebo naopak oni o nás.

Odpoveď na túto otázku sa snažili zistiť výskumníci z niekoľkých amerických univerzít a dospeli k zaujímavým skutočnostiam. Skúmaná bola vzorka študentov, ktorá popri škole aj pracovala. Nezávislí pozorovatelia skúmali pár minút ich facebookové profily a zároveň v tomto krátkom čase mali odpovedať na špecifické otázky týkajúce sa skúmaných jedincov. Priaznivejšie hodnotenie dostali študenti, ktorí veľa cestovali, mali širokú škálu priateľov či rôznorodé záľuby. Pokiaľ Vás teraz napadlo vymazať si fotky, na ktorých ste zobrazení ako sa zabávate v baroch či na diskotékach, tak zadržte. Výskum preukázal, že nezávislí pozorovatelia zhodnotili takýchto ľudí ako zábavných, extrovertných spoločníkov a teda ideálnych kolegov. S týmto nie celkom súhlasím, pretože by mala existovať určitá hranica, ktorá by mala vymedzovať, kedy sa jedná o zábavu a kedy už človek túto hranicu prekračuje a chce byť silou-mocou zaujímavým. 

Výskum teda potvrdil, že facebook je výborným nástrojom pre human-resources špecialistov. Človek je na sociálnych sieťach sám sebou a ťažko by sfalšoval svoju vlastnú identitu pred množstvom svojich priateľov. A keďže väčšina z nás na sociálnych sieťach toho o sebe prezradzuje viac než dosť, môžu si naši potencionálni zamestnávatelia urobiť o nás reálny obraz. Takže pozor ! Aj v tomto prípade je menej niekedy viac !

Zdroj :www.online.wsj.com