29. 2. 2012

Grilované krevety s mrkvovo-koriandrovo-limetovým pyré a cesnakovým chlebom

Dnešný deň 29. február tu máme "raz za uhorský rok". Podstatne častejšie by sme však mali konzumovať ryby či morské živočíchy, pretože sú cenným a nenahraditeľným zdrojom vitamínov a minerálov, ktoré nenájdeme v žiadnej inej zložke potravy. Od detstva nám bolo do hláv vtĺkané lekármi i reklamami, že ryby sú zdravé. Od rodičov som z rozprávania zachytil, ako museli v detstve povinne jesť hnusný rybí tuk. Nie každému chutia, no mali by sme si uvedomiť, že v rybách či morských živočíchoch sa nachádza veľké množstvo nízkotučných bielkovín, tak isto aj Omega 3 nenasýtených mastných kyselín, ktoré znižujú riziko kardio-vaskulárnych ochorení. V rybách resp. morských živočíchoch sa nachádza taktiež významné množstvo vitamínu B a D. Jednoducho sú zdravé ! Nezanedbávajme preto ich konzumáciu. Namiesto steaku v reštaurácií či rezňu v nedeľu na obed, siahnime aj po rybách alebo morských živočíchoch. Naše telo nám bude vďačné. Žijeme predsa len raz a záleží len na nás, ako dlho tu budeme...


O rybách resp. morských živočíchoch sa nezmieňujem v týchto riadkoch len náhodou. Nedávno som zhliadol dokument o zdravej výžive, ktorý ma donútil rozmýšľať nad určitými skutočnosťami. Bolo by to mnoho písania, avšak pointa je jasná - Sme to, čo jeme. Tento názov nesie aj program, ktorý vysiela jedna z českých televízií, kde obézni ľudia za pomoci odborníkov chudnú. Avšak tento dokument bol o niečom inom. Odborníci v ňom vyslovili kritiku ohľadne ponuky potravín v obchodných reťazcoch, vyzdvihli prednosti surovej stravy (tzv. raw food) a označili dobu v ktorej žijeme za zlú a chorú a vyzvali obyvateľov k zmene životného štýlu. 
http://dokumentarni.tv/zdravi/na-jidle-zalezi-jsi-to-co-jis-food-matters



Aj preto som siahol po zdravých surovinách a pripravil si na večeru krevety s mrkvovo-koriandrovo-limetovým pyré. Ich príprava je veľmi jednoduchá a zvládne ju každý. Kreviet existuje mnoho druhov. Čiernych, tigrích, kráľovských a taktiež mnoho rozmerov. Ja som siahol po ekonomicky dostupnej variante, ktorá bola stredných rozmerov. Krevety je nutné pred podávaním zbaviť panciera a odstrániť im miechu a nožičky. Znie to desivo, ja viem :-) ale nie je to nič hrozné. Nebudem tu vypisovať ako na to. Nie som až taký odborník. No inšpiratívnych videí je na internete viac než dosť ;-) Keby predsa len, kúpte si olúpané, ktoré sú určené priamo na tepelnú spotrebu.


Krevety je nutné grilovať na olivovom oleji a následne ich mierne podusiť. Je to pár minútová záležitosť. Mierne dochutíme morskou soľou a čerstvo zomletým čiernym korením. Následne si ošúpete mrkvu a pokrájate ju na menšie kúsky. Uvarte do mäkka a sceďte. Pridajte podľa potreby maslo, ochutíte morskou soľou, čerstvo zomletým čiernym korením, koriandrom (pokiaľ možno čerstvým) a limetovou šťavou. Výborne celé jedlo dopĺňajú upečené chleby potreté cesnakom. Toto jednoduché jedlo Vás skvele zasýti a navyše je aj veľmi zdravé a chutné. Vaša rodina, či priateľ alebo priateľka Vám budú ručičky bozkávať za túto špecialitu. A viem o čom hovorím ;-) Dobrú chuť všetkým !




27. 2. 2012

Flowers restaurant & wine bar RECENZIA

Milí priatelia !
Od poslednej negatívnej skúsenosti s regionálnou gastronómiou uplynul týždeň. Bola to skutočne hrozná skúsenosť. Premýšľal som dlhší čas o čom napísať, kam ísť na obed či večeru, aby som Vám mohol sprostredkovať svoje dojmy z niečoho nového, z niečoho s čím sa každý deň nestretávame. A zhodou okolností ma moje kroky zaviedli do Bratislavy :-) Čo si budeme hovoriť, v "Blave" to s gastronómiou vedia. Neviem či je to na základe dopytu turistov, ktorí očakávajú v hlavnom meste "niečo viac" než kdekoľvek inde na Slovensku ( aj keď sezóna ešte nezačala a nemôžem Bratislavu atraktivitou porovnávať s inými európskymi metropolami), alebo či je to spôsobené vyšším mzdovým ohodnotením ľudí žijúcich v tomto kraji alebo jednoducho dopytom  obyvateľov po kvalite... Ťažko povedať. Jedno je však isté. Ľudia žijúci v okolí hlavného mesta sa neboja experimentovať. Neboja sa nových chutí, investujú do gastronómie, doprajú si zážitok v podobe dobrého jedla či pitia. 
Viem, že žijeme v hektickej dobe. Práca a domov, práca a domov. Stereotyp. Nezabúdajme však, že kultúra je súčasťou života každého jedinca. Doprajme si teda raz za čas nielen koncert či posedenie s kamarátmi pri pive, no nájdime si čas aj peniaze na dobré jedlo. Rozšíri to naše obzory, objavíme nové chute a zážitky... Berme jedlo a pitie nie ako nutnosť, ale ako druh kultúrneho vyžitia ! Toť morálne posolstvo na úvod :-)
Primárny cieľ mojej cesty do Bratislavy bola Univerzitná knižnica. A keďže preferujem spontánne rozhodnutia, cieľ mojej obedňajšej zastávky bol neďaleká reštaurácia nesúca názov - Flowers restaurant & wine bar !



Flowers restaurant & wine bar sídli v centre Bratislavy v krásnej historickej budove, ktorá je známa pod názvom Erdodyho palác. Okrem spomínanej reštaurácie tu sídli aj Camouflage restaurant ( každému isto dobre známa vďaka jej šéfkuchárovi Jaroslavovi Žídekovi) a nemej známa Lancia Café. Vo Flowers som bol po prvýkrát, no viem, že nie posledný. Jedna z mojich najkrajších ciest za dobrým jedlom sa práve začala !



Interiér reštaurácie ma očaril ako už dlho žiadny iný. Kombinácia historickej budovy s nádvorím na ktorom sa nachádzala reštauračná časť bol výborný nápad architektov. Sklenená stropná výplň, všade naokolo obrazy Andyho Warhola zo zbierky Flowers ( veď po nich je koniec koncov podnik pomenovaný :-) No niečo úžasné. Hneď pri dverách stála čašníčka, ktorá nám zavesila kabáty, usadila nás a priniesla nám jedálny a nápojový lístok. Keďže sme sa v reštaurácií ocitli na pravé poludnie, bol by hriech nevyskúšať obedové menu.


Nebudem sa vyjadrovať k príborom, pohárom či celkovému dojmu. Je to jedna z reštaurácií, ktorá každoročne figuruje v prvej desiatke najlepších reštaurácií na Slovensku. Kvalitné príbory a porcelán, pohodlné sedenie, útulný interiér a atmosféra sa nedá opísať slovami. Skutočne zážitok.
Ako predkrm či malá pozornosť alebo ak chcete amouse bouche nám bol servírovaný domáci ( a skutočne bol domáci a čerstvý) zemiakový pagáčik spolu s pikantnou zmesou z čerstvých paradajok, olív a mladej cibuľky. Skvele to naštartovalo naše chuťové bunky a tešili sme sa čo bude nasledovať ďalej...


Ako prvý chod bola servírovaná krémová polievka z bielej fazule, so zemiakmi a s pošírovaným vajcom. Nechápal som a bol som skutočne unesený z toho, ako môže takáto jednoduchá polievka výborne chutiť. Pošírované vajce navyše posunulo jej chuť do inej dimenzie. Skutočne učebnicový príklad, ako urobiť z klasickej domácej polievky niečo iné, majstrovské. 



Polievka nás výborne zahriala a aj nasýtila. Nebolo jej čo vytknúť. Vyvážená chuť a krémová konzistencia. Nebíčko v papuli :-) Ale to sme ešte netušili, čo bude pokračovať... Ako hlavné jedlo sa podávalo dusené stehno z daniela, omáčka z lesných húb a krupicovo-bylinkové noky. Toto by som mohol jedávať každý deň aj 5x :-) Poézia, symfónia chutí, niečo neopísateľné. Ťažko hľadať synonymá. Škoda, že si nemôžete privoňať :-) Skutočne vynikajúce jedlo, jedno z naj čo som kedy okúsil. Nebolo ho ani veľa, ani málo, mäso sa rozplývalo v ústach, omáčke dominovali lesné huby a noky boli výborné, vôbec neboli lepkavé či mazľavé. Maximálne spokojní sme sa tešili na dezert.


Obrázok snáď hovorí za seba. Opäť niečo nevšednejšie, majstrovské a znova úchvatný zážitok, ktorý nemá na svedomí nikto iný ako šéfkuchár Tomáš Opletal. Dezert v tomto prípade tvorilo Limetkové parfait (niečo ako zmrzlina...) s pistáciami, malinovou omáčkou a taliánskym maronom. Výborný dezert. Maliny mi pripomenuli detstvo a prázdniny u babky, ako sme ich na záhrade trhali... Chutili ako odtrhnuté priamo z kríka.
Po tomto gastronomickom orgazme sme sa na seba s partnerkou len tupo usmievali, predýchavali a slová chvály nepoznali konca-kraja.
Vedel som do čoho idem. Flowers restaurant & wine bar je jedna z TOP slovenských reštaurácií. Obedové menu stojí 12,12 € ale musím skonštatovať, že za tie peniaze to stojí a nie je o čom. Samozrejme nie každý deň :-) Absolútne výborné jedlá, pozorná obsluha ( jediné čo by som vytkol, že personál medzi sebou dosť nahlas komunikoval, ale to mi vôbec neprekážalo vzhľadom na ten super gastro zážitok, ktorý som zažil), krásny priestor a neskutočná atmosféra. Nešetrím chválou, pretože tento podnik si ju úplne na mieste zaslúži. Keď sa niekedy budete túlať Bratislavou, skočte si tam dať niečo dobré pod zub. Budete nadšení ako nikdy predtým ;-)

Zdoje obrázkov : 
vip.sk
flowersrestaurant.sk
panoramio.com

23. 2. 2012

Z rozprávky do rozprávky 1


Presne tak som si pripadal pri poslednej návšteve resp. skúsenosťami s podnikmi v okolí Nového Mesta nad Váhom. Pred dvoma mesiacmi som sa na sociálnej sieti vyjadril, že regionálnej gastronómií svitá na lepšie časy. Skonštatoval som to preto, lebo som sa po dlhom čase v Novom Meste nad Váhom opäť výborne najedol a fakt som bol spokojný ako už dlho nie. Čo si budeme hovoriť. Všetci vieme aká je v NM situácia z reštauráciami... Teraz neviem, či som označenie "reštaurácia" neprehnal. Ok. Tak ešte raz. Všetci dobre vieme, kde sa dá a kde sa nedá v okolí NM najesť. Beriem do úvahy, že je rozdiel, keď treba rýchlo vybehnúť počas obedňajšej pauzy na menu, no rozdiel je, keď sa chce ísť človek dobre a kultúrne navečerať či už s priateľom, priateľkou alebo obchodným partnerom. Čo sa týka menu, tak to Vám uvaria resp. ohrejú za pár centov hocikde. Problém však nastáva v druhej situácií. Nie som náročný hosť. Požadujem iba jednu vec. A to, keď mám ísť niekam minúť peniaze, chcem ich minúť niekde, kde mi je dobre, kde sa dobre najem, napijem, kde mi dajú čerstvé jedlo a nie ohriaty polotovar, kde si ma budú vážiť ako hosťa a budú sa ku mne patrične správať. A ja túto snahu viem tiež oceniť. Veď idem predsa ku nim minúť svoje peniaze a tak očakávam aj od druhej strany spätnú väzby. Do pondelka som si myslel, že toto všetko mi dajú v Blue Note Jazz & Music restaurant, no očividne som sa mýlil...
Tento veľmi pekný, dizajnovo podarený podnik sa nachádza skoro v centre Nového Mesta nad Váhom. Funguje už zopár rokov a prináša ľudom iný pohľad na zábavu než na akú boli doposiaľ zvyknutý. A teda okrem reštaurácie ponúka aj kultúrne vystúpenia, predovšetkým jazzového charakteru, no stretnúť tam môžete mnoho umelcov a kapiel širokého hudobného zamerania. Je to v prvom rad jazz klub. Chápem. Ale keď sa chce niekto zamerať aj na predaj pokrmov, mal by tomu patrične venovať svoju pozornosť. 
Asi pred dvoma mesiacmi som sa ocitol v tomto podniku v čase okolo obeda. Mali veľa hostí, pretože podnik ponúka aj obedňajšie menu a prirodzene naň ľudia chodia. S kamarátom sme si však dali troj chodový obed z jedálneho lístka, za ktorý sme zaplatili na regionálne pomery vyššiu sumu, avšak odchádzal som odtiaľ s úsmevom na tvári, s pokojom v duši a s radosťou v očiach :-) Fakt nepreháňam, mal som super zážitok.




Obrat o 360 stupňov som však zažil tento pondelok. Už dlhšie som túžil po dobrom steaku či niečom dobrom do žalúdka, a tak som nemal dôvod voliť iný podnik. Popravde ani by som iný nevolil, lebo nikde inde som doposiaľ v NM lepší gastro zážitok nemal. Zišiel som dolu po schodoch a pri vchode mi slečna oznámila, že cca o hodinu sa chystá koncert dákych potulných ruských opitých harmonikárov :-) Povedal som si, že fajn, idem sa najesť a možno zostanem. V podniku bol asi 10 ľudí a 2 obsluhujúci. Asi po 8 minútach si nás všimli a slečna nám priniesla jedálne lístky. Objednali sme si niečo na pitie a ako jedlo som si objednal argentínsky rump steak so zelenými fazuľkami obalenými v slanine s jemnou brandy omáčkou. Tešil som sa na jedlo, no vo vzduchu som cítil, že dnes sa tu necítim akosi dobre... Poznáte to, niekedy ste skrátka nesvoj a nie Vašou vinou. Na steak som čakal 20 minút !!! Čo považujem za nehoráznosť vzhľadom na fakt, že mäso obľubujem len mierne prepečené a s touto požiadavkou bol personál oboznámený. Neviem čo tam toľko chystali, pretože v reštauračnej časti sme sedeli len my dvaja s kamarátom. Konečne nám priniesli jedlo. Avšak zažil som absolútne sklamanie. Pred dvomi mesiacmi som si dal na obed chrumkavé kačacie prsia s karamelizovanými jabĺčkami, no toto čo mi položili predo mňa bol riadny šabľový tanec.


Takto si určite nepredstavujem jedlo za 14,90 € !!! Áno, čítate dobre ! Zostalo mi z toho veľmi smutno pretože jediné čo na tom bolo dobré, bola brandy omáčka a že to vôbec bolo teplé. Hodený kus mäsa na tanieri, dáky náznak obalenia fazuľových lúskov slaninou k tomu nechutná a suchá zelenina (mimochodom keby si vykalkulujete sumu za tú "zeleninovú oblohu", tak by ste zistili, že by ste radšej mohli pridať minimálne o 30g viac mäsa a stále by ste boli na rovnakej sume), zemiaky a ryža suché a nad tanierom posypaným sušeným petržlenom sa ani rozčuľovať nebudem. Bolo mi ľúto mojich peňazí a navyše cigáni v mojom žalúdku už riadne čardáše vyhrávali...Aj tak som sa však tešil na dezert. Minule som mal Blue note mouse au chocolat (čokoládová pena z bielej a tmavej čokolády) a bol to jeden z najlepších dezertov aké som kedy jedol. Skutočne je to tak. No aj keď sme mali už 10 minút dojedené a znova prízvukujem, že stále v podniku bolo minimum ľudí si nás nikto nevšímal. Zrazu k nám prišla slečna, nespýtala sa ani či chutilo (možno to aj tušila, Boh vie..), ani nám neponúkla kávu či dezert, no totálne ma zabila otázkou : PRINESIEM VÁM ÚČET, ŽE ? Skoro ma šľak trafil :-) Toto je upselling ? Mať takéhoto zamestnanca, tak už ho nemám a povytieral by som s ním hajzle. Tak som sa naštval ako už dlho nie. Nebol som schopný na jej vetu zareagovať nijako, len hej, prineste nám účet a dovi, dopo.
Naozaj neviem čím to je. Obsluhou, kuchármi, mnou ? Nepovažujem sa za náladového a rád komunikujem s ľuďmi. No tentokrát ma Blue Note sklamalo na plnej čiare. Nebudem Vám radiť či tam ísť alebo neísť. Je to na Vás. Dizajnovo  je to určite najkrajší podnik v NM a má atmosféru! Mňa však v ten večer sklamalo nielen jedlo, ale i obsluha a teda aj celková atmosféra. Na rovinu, nikto ma nenúti ja viem, ale nikto ma tam pekne dlho nedostane a radšej si nakúpim a doma uvarím ako tam ísť. V kútiku duše však verím, že to bola len zlá zhoda náhod. Ja tam však dlho na jedlo nepôjdem ! A mimochodom kávu majú super, tú si tam dajte, tá je jedna z najlepších v NM! ;-)
Zdroj obrázkov : Bluenote.sk

22. 2. 2012

Ukáž mi svoj facebook a ja ti poviem aký si zamestnanec

unblockfacebookinchina.info


Viem, že táto téma sa priamo nedotýka problematiky gastronómie, no zaujala ma natoľko, aby som jej venoval zopár riadkov. Nezáleží na tom, či pracujete v gastronómií, v priemyselnej výrobe alebo medzinárodnom obchode. V dnešnej dobe vedie (takmer) každý jednotlivec nielen reálny, ale aj virtuálny život. A teda existuje nejaký vzťah medzi tým ako sa správame na sociálnych sieťach a medzi tým ako sa správame v zamestnaní alebo škole ? Ja osobne si myslím, že existuje viac než prepojenie týchto dvoch skutočností. Už len podľa záujmov, množstva priateľov či denne pridaných príspevkov na sociálnych sieťach si môžeme urobiť obraz o druhých ľuďoch alebo naopak oni o nás.
Odpoveď na túto otázku sa snažili zistiť výskumníci z niekoľkých amerických univerzít a dospeli k zaujímavým skutočnostiam. Skúmaná bola vzorka študentov, ktorá popri škole aj pracovala. Nezávislí pozorovatelia skúmali pár minút ich facebookové profily a zároveň v tomto krátkom čase mali odpovedať na špecifické otázky týkajúce sa skúmaných jedincov. Priaznivejšie hodnotenie dostali študenti, ktorí veľa cestovali, mali širokú škálu priateľov či rôznorodé záľuby. Pokiaľ Vás teraz napadlo vymazať si fotky, na ktorých ste zobrazení ako sa zabávate v baroch či na diskotékach, tak zadržte. Výskum preukázal, že nezávislí pozorovatelia zhodnotili takýchto ľudí ako zábavných, extrovertných spoločníkov a teda ideálnych kolegov. S týmto nie celkom súhlasím, pretože by mala existovať určitá hranica, ktorá by mala vymedzovať, kedy sa jedná o zábavu a kedy už človek túto hranicu prekračuje a chce byť silou-mocou zaujímavým. 
Výskum teda potvrdil, že facebook je výborným nástrojom pre human-resources špecialistov. Človek je na sociálnych sieťach sám sebou a ťažko by sfalšoval svoju vlastnú identitu pred množstvom svojich priateľov. A keďže väčšina z nás na sociálnych sieťach toho o sebe prezradzuje viac než dosť, môžu si naši potencionálni zamestnávatelia urobiť o nás reálny obraz. Takže pozor ! Aj v tomto prípade je menej niekedy viac !

Zdroj :www.online.wsj.com

21. 2. 2012

Finger food


Pre niekoho možno neznáme slovné spojenie, avšak v súčasnej modernej gastronómií mnohonásobne skloňovaný výraz pre malé jedlo, jednohubku, niečo na zahryznutie, niečo čo by Váš žalúdok malo pripraviť na hlavný chod alebo naopak by sa dalo považovať za imaginárnu bodku po dobrom jedle...Toto je v skratke definícia finger foodu :-)

Naozaj v dnešnej dobe to už nie je len o obložených misách a chlebíčkoch so salámou, vajíčkom, strúhaným syrom a kyslou uhorkou ( pretože niekedy to bez obloženého chleba skrátka nejde ;-) ) Bez finger foodu sa však nezaobíde žiadna recepcia ani raut. V nasledujúcich riadkoch si môžete prečítať, prípadne sa aj inšpirovať niekoľkými radami, ako očariť svojich blízkych niečím výnimočným, nevšedným a zároveň veľmi chutným.
Aj v tomto prípade platí staré známe pravidlo - fantázií sa medze nekladú. A skutočne ! Záleží len na Vás či chcete svojich priateľov pohostiť niečím sladkým alebo slaným, horkým alebo kyslím... Buďte kreatívni ! Nesmie to byť veľká porcia. Buďte minimalistický ! Menej je niekedy viac a v tomto prípade Vám bude odmenou exkluzívny dizajn jedla a určite aj pochvala od Vašich hostí ;-)
My sme finger food pripravovali ako doplnok k jedlu, ktoré sa podávalo na 4. reprezentačnom plese spoločnosti Reprogas s.r.o. Zo začiatku sme mali menšie obavy, ako hostia príjmu toto "menej všedné" jedlo a naopak ak ho príjmu, či ho bude dostatok. No s odstupom 2 dní môžem hrdo skonštatovať, že množstvo bolo optimálne a reakcie hostí viac než pozitívne. Takže smelo do toho ;-)

Údený losos s kôprovým dipom, avruga kaviárom, obrou olivou a čiernou havajskou soľou

Váhali sme čím okúzliť a zároveň, aby jedlo bolo ako chutné, tak i estetické. A tak sme siahli po údenom lososovi, ktorého sme poriadne nasolili morskou soľou a pokorenili namletým čiernym korením. Zo syra lučiny, jemného bieleho jogurtu, citrónovej šťavy a kôpru sme vytvorili dip, ktorý sme servírovali spolu s lososom. Kôpor harmonicky dopĺňa chuť lososa či akúkoľvek morskú rybú, tak sa ho nemusíte báť. Kontrast zavŕšila obria čierna oliva a malá dávka avruga kaviáru. Na druhom obrázku sme namiesto kaviáru použili havajskú čiernu soľ. Jednoduché a efektné, čo poviete ? :-)

Terina z kuracích pečení s KBŠ redukciou, surovou parmskou šunkou a brusnicovým džemom




Nezabudli sme ani na milovníkov mäsa, v našom prípade paštét. Paštéty resp. teriny sa vyznačujú svojou dlhou trvanlivosťou. Existuje mnoho druhov a ich príprav. Z bravčového mäsa, z kačacieho, môžete ich pripravovať pečením v rúre, vo vodnom kúpeli... My sme siahli po domácich produktoch a výsledkom bola skvelá paštéta z kuracej pečene. Kuracie alebo kačacie pečene si orestujte so šalotkou (cibuľou). Restujte ich do ružova a potom odstavte. Pridajte zmäknuté maslo, cesnak, soľ, korenie, majorán a rozmarín. Exkluzívnu chuť dostanete taktiež po pridaní cogancu. V našom prípade sme siahli po Karpatskom brandy špeciál V.S.O.P. a odmenou nám bola skutočne rafinovaná chuť ! Celú masu rozmixujte a vlejte do nádoby v vyšším okrajom. Môžete použiť plech na pečenie, nádobu na muffiny, zaváraninový pohár... hocičo. Nádobu vysteľte potravinárskou fóliou, nepečte, len nechajte stuhnúť. My sme paštétu podávali s parmskou šunkou a brusnicovým lekvárom. Nezabudnite však na kúsok bagety či opečeného toastového chleba na zajedenie. Veľká dobrota !

Triple sec tiramisu s jahodami


O tiramisu sme si prednedávnom napísali viac než dosť. A práve tento jednoduchý dezert sa skvele hodí ako finger food (samozrejme za pomoci malej lyžičky ;-) ) Základom je vysokopercentné mascarpone, ktoré vymiešajte s jogurtom pre hladšiu konzistenciu. Hmota nesmie byť pevná. Pridajte vanilkový lusk, práškový cukor a pomarančovú kôru. Pre výraznejšiu chuť môžete použiť tak ako my Bols triple sec, ktorý úžasne prevoňal celú zmes, prípadne neváhajte ak máte vo Vašom súkromnom bare Grand Marnier francúzsky pomarančový likér. Piškóty namočte len z jednej strany v zmesi kávy a Amaretta, pridajte krém z mascarpone a zvyšok je už na Vás. Jahoda sa však v tomto dezerte určite nestratí ;-)

Tekutý apple pie s brusnicovou omáčkou a freme fraiche


Na záver ešte jedna inšpirácia. Zimná sezóna pomaly končí a v mnoho pivniciach ležia jablká od jesene. Ošúpané  a pokrájané na malé kúsky ich uvarte s cukrom alebo bez ( podľa chuti) vo vode. Potravinárska piškóta, trocha creme fraiche alebo pochúťkovej smotany a brusnicová omáčka urobia tento dezert nezabudnuteľným. Mimochodom ďakujem zaň p. Čížikovej ;-)
Výmýšľajte, špekulujte a buďte kreatívni !

13. 2. 2012

Dovolenková romantika na Bali



Pre tých, ktorí majú už vyše hlavy februárových mrazov a obľubujú luxusné dovolenky máme jeden horúci exotický typ. V srdci Indonézii sa nachádza malý ostrov Bali. Známa dovolenková destinácia solventných však ponúka viac, než na čo bola prominentná klientela zvyknutá doposiaľ. Ubud Hotel & Resort je situovaný v horách tohto malého ostrova. Je jedinečný tým, že disponuje kaskádovitým, niekoľko poschodovým bazénom, ktorý svojim tvarom kopíruje siluety okolitých hôr. Hostia môžu plávať až po okraj bazéna, kochať sa výhľadom na chrám nachádzajúci sa na protiľahlej strane pohoria, relaxovať a nasávať energiu tohto čarovného miesta. Podľa servera Shiz.sk je hotel postavený na drevených piliéroch a ponúka 38 luxusných apartmánov. Cena za noc pre dvojicu vychádza v prepočte 300 EUR. Tak čo páni, doprajete trocha luxusu svojim nežnejším polovičkám ? ;-)








Zdroj obrázkov : via: ubudhanginggardens.com

zdroj: ubudhanginggardens.com

12. 2. 2012

Miesto varechy plameňomet či dusík - to je molekulárna gastronómia

Bláznivo kreatívna, neuveriteľná, takmer nepochopiteľná, dych vyrážajúca. Taká je molekulárna gastronómia. Nové odvetvie gastronómie, ktoré balansuje niekde medzi umením, vedou a kulinárstvom. Molekulárna gastronómia sa často označuje za vedu „ o príprave jedla“ alebo presnejšie za vedu „o lahodnosti“. Potešenie z jedla dráždi všetky zmysly a otvára nové obzory.


wired.com

Pracovisko šéfkuchára, ktorému učarovala molekulárna gastronómia, vám môže pripomínať skôr laboratórium ako typickú kuchyňu. Molekulárna gastronómia je v našich končinách ešte stále len v plienkach, hoci vytvára unikátne kombinácie jedál a chutí. Kuchári skúmajú chemické procesy počas varenia, aby bolo možné vytvárať alternatívne postupy spracovania surovín. Cieľom molekulárnej gastronómie je pretransformovať jedlo do nových tvarov, textúr a nezvyčajných chuťových kreácií. 
Preto sa na tanier nikdy nedostane žiadna stopa klasiky.
Molekulárna gastronómia využíva najviac tekutý dusík, želatínu, kuchynský plameňomet.


Wylie Dufresene


Vôňa verzus chuť
Molekulárna gastronómia nekombinuje suroviny na základe tradičných receptúr, ale na čisto molekulárnom princípe a teda spája ingrediencie s podobným moelekulárnym zložením. Takto vznikajú unikátne recepty a netušené pochúťky. Napríklad banán a klinčeky, ustrice a kiwi, zmrzlina s chlebovou príchuťou či karamelizovaný karfiol s čokoládou.


Eric Briffard


Keď povieme, že nám niečo chutí, má to skôr súvislosť s vôňou ako s chuťou. Približne 20% vnímania ovplyvňujú chuťové poháriky na jazyku, ale až 80% vdychovanie príjemnej arómy. Súvisí to s tým, že jazyk má okolo 9000 chuťových pohárikov, ktoré rozlišujú sladkú, slanú, kyslú a horkú chuť. Naše čuchové receptory však majú až 5-10 miliónov buniek, ktoré rozlišujú vôňu. Máme 1000 rozličných čuchových receptorov, ktoré nám umožňujú rozlíšiť až 10 000 rôznych vôní.
Na fakte, že vôňa jedál je dôležitým faktorom celkového vnímania jedla bola založená teória, ktorá tvrdí, že ak 2 rôzne jedlá majú podobnú molekulárnu štruktúru, mali by spolu chutiť a voňať výborne. Tento koncept ako prvý predstavil vedec François Benzi na workshope molekulárnej gastronómie. Prišiel s predpokladom, že ak jazmín a bravčová pečeň obsahujú indol a teda majú podobné chemické zloženie prchavých molekúl, mali by spolu tvoriť výbornú kombináciu pre prípravu jedla. A aj skutočne tvoria.
Experimentovaním so slanými ingredienciami a čokoládou Heston Blumenthal zistil, že kaviár a biela čokoláda sa výborne dopĺňajú. François Benzi zistil, že biela čokoláda a kaviár manú rovnakých niekoľko miliónov amínov. Heston Blumenthal skúmal 7000 prchavých molekul v niekoľko sto druhoch jedál.


Sam Mason


Na základe tohto výskumu vytvoril netradičné kombinácie ingrediencií:
biela čokoláda a kaviár
jahody a koriander
jahody, zeler a mäta
mango a pínióvý extrakt
slimáky a červená repa
mrkva a koriandové lístky
ananás, plesnivý syr a biele víno
karfiol (karamelizovaný) a kakao
pečeň a jazmín
parmezán a med
banán a petržlen
banán a klinčeky
rascal a levanduľa
chilli a sušené marhule
čokoláda a údený úhor
cesnak, káva a čokoláda
čokoláda a mäso
ustrice a kiwi
losos a sladké drievko
ananás a chmeľ

Kombinácie, ktoré majú pravdepodobne rovnaké zloženie:

Čokoláda a rasca
Čokoláda a šalvia
Čokoláda a tabak
Čokoláda a červené víno
Paštrnák, hruška a vanilka
Mäta a horčica
Mleté mäso a karamel
Jablko a levanduľa
Cibuľa, škorica, olivy a karamel
Kakao a huby
Brusnice a pistácie
Med/ karamel a hľuzovky
Jahody a paradajky
Olivy a sušené figy


pre ukážky pár receptov a inšpirácie:

zdroj: hotelblog.sk, gastroslovnik.sk, wired.com, thegreatindoorsman.com

9. 2. 2012

LeGriffon caffe&restaurant RECENZIA


Vážení čitatelia ! :-)
Hlavnou myšlienkou tohto blogu nie je len písanie o dobrom jedle a pití. Sľúbili sme, že Vám budeme prinášať objektívne informácie aj o reštauráciach, resp. podnikoch, ktoré za niečo stoja, pretože isto ste si všetci všimli, že napriek tomu, že žijeme v 21. storočí, čas v niektorých reštauračných zariadeniach sa zastavil v roku 1980. Prinajlepšom :-)
Piešťany, jedno z najznámejších kúpeľných miest na Slovensku netreba nikomu predstavovať. Toto mesto v sebe vždy malo niečo viac než okolité mestá... Netuším, či to bolo kúpeľnou atmosférou, medzinárodnou klientelou, kvalitou poskytovaných služieb alebo najväčším počtom slnečných dní v roku... Do Piešťan sa vždy rád vraciam aj preto, že som tam prežil pekných 5 rokov počas štúdia na strednej škole. Možno nostalgia...No ako vidieť časy sa zmenili. Krása historickej časti mesta síce pretrvala, no medzinárodná klientela kúpeľov sa zmenila výhradne na nemeckú a arabskú. A akosi aj reštaurácií ubudlo... Teda tých lepších.
Legriffon.sk
Jednou z dominánt Winterovej ulice je LeGriffon caffe&restaurant. Je to podnik v centre mesta sídliaci vo veľmi peknej historickej budove. Ako sa môžete dočítať na ich oficiálnej stránke inšpirovali sa rustikálnym štýlom francúzskeho vidieka a táto francúzska nonšalantnosť priam dýcha z interiéru reštaurácie
Skutočne veľmi jednoduchý a efektný dizajn sa snúbi s kvalitným porcelánom a príbormi na ktoré si dosť potrpím. Horšie to bolo so založenými pohármi na víno, ktoré očividne neboli také kvalitné ako príbor (rušili ten elegantný dojem) a ikebana v strede stola tvarom stromu bola dosť vysoká a prekážala vo výhľade na partnera/partnerku.

Legriffon.sk
Legriffon.sk

Hneď po príchode som však zostal zarazený. Čašník pozdravil ako prvý ( čo považujem za samozrejmosť), no keď sa mi postavil do cesty a nie veľmi príjemným tónom hlasu sa ma spýtal, či idem na večeru alebo len na drink ma dosť zarazil. Rozumiem, že ma chcel usadiť, ale je nutné dávať si pozor na tón hlasu či prejav, pretože nejeden zákazník by sa v momente otočil a odišiel. Po usadení nám bol okamžite prinesený jedálny lístok, zapálená sviečka a následne boli objednané nápoje. Jedálny lístok bol prehľadný, obsahoval všetky náležitosti, avšak neprišiel mi sezónnosťou dostatočne atraktívny. Čašník, ktorý sa o nás staral bol zrejme v tíme nový. To rešpektujem, ale nerešpektujem otázky typu : " Poháriky na víno odnesiem alebo budete EŠTE piť víno ?" :-))) To už nemá nič spoločné s profesionalitou. Víno nám nikto predsa neponúkol, ešte sme nemali ani jedlo vybrané resp. objednané a navyše sme EŠTE ani víno nepili :-)
Ako polievka bol servírovaný bažantí vývar s bylinkovou palacinkou. Veľmi silný vývar s dávkou cognacu, ktorá iba znásobovala jeho silu chuť. Slaná bylinková palacinka skvele zastala funkciu závarky. Výborná polievka ! Ako hlavný chod som si objednal kačacie prsia na dubákovo-smotanovej omáčke. Prílohu tvorili opekané zemiaky servírované separátne na inom tanieri. Servis skvelý, obsluhoval nás starší pán, ktorý bol charizmatický a bolo jasné, že má za sebou roky praxe v gastronómií a navyše je profesionál ! Avšak nemôžem sa zbaviť dojmu, že servírovať na tanieri zvlášť mäso a zvlášť prílohu bolo výsadou snáď 90. rokoch 20. storočia. Rovnako tak nevidím zmysel v tom, prečo si človek musí objednávať zvlášť prílohu k jedlu. Trendom je mať zostavené kompletné jedlo. Hosť bude mať istotu, že je jedlo výborne spárované odborníkmi, chuťovo je vyvážené a navyše výrobné stredisko sa taktiež vyhne zbytočným stresom, aby pripravovali k jednému jedlu XY príloh. Kačka bola síce prepečenejšia ( čomu ja neholdujem), ale fajn. Za to dubákovo-smotanová omáčka nebola to pravé orechové. Chuťovo bola ok, ale bolo jasné že na zahustenie bola pridaná múka alebo zahusťovadlo, čo celkový dojem trocha skazilo. A mimochodom len tak "hodená" polovica sherry rajčiny by sa určite dala využiť v inom jedle. Osobne tieto "dizajnové vychytávky" moc nemusím. Avšak jedla nebolo ani málo, ani veľa... Určite by ste zvládli aj dezert.



Po hlavnom jedle sme si na záver dopriali kávu. Pil som už aj lepšie kávy, no servis bol ok a účel splnila. Účet nám priniesol opäť iný čašník ( tretí iný človek v priebehu večera!!!). Takéto riešenie nepovažujem za najšťastnejšie, pretože z profesionálneho hľadiska by sa mal o hosťa starať jeden čašník, ktorý sa mu plne venuje. Ak je hosť spokojný, nechá mu sprepitné (tips). No vzhľadom na to, že obsluhujú traja ľudia, ruší to dojem. Hosť sa cíti výborne, keď je obsluhovaný jedným a tým istým čašníkom (pokiaľ to samozrejme situácia dovolí a pokiaľ sa nevyužíva francúzsky systém obsluhy, kedy sú presne vymedzené funkcie obsluhy), no hostí v reštaurácií mnoho nebolo, preto nevidím dôvod, aby dvoch ľudí obsluhovali traja čašníci.
Napriek tomu konštatujem, že LeGriffon je jedna z najkrajších a najpríjemnejších reštaurácií v Piešťanoch a je to ideálne miesto pre romantickú večeru s partnerkou/partnerom resp. pre zavŕšenie pekného večera ;-) Pomer cena a kvalita jedla sú v rovnováhe, útulný interiér, príjemné prostredie s decentnou longue hudou, hosť sa cíti skutočne dobre. Pohodová atmosféru a v celku aj dobré jedlo prispievajú k tomu, aby Piešťany mali svetlý bod na gastronomickej mape Slovenska.Nezabúdajme však, že vždy je čo zlepšovať...

6. 2. 2012

Taliansko na tanieri - Tiramisu



Dlho som zvažoval tento dezert. Je to predsa klasika, ktorá má v slovenských domácnostiach tradíciu skoro ako babkine tvarohové buchty či štrúdľa :-) No keď na mňa z pultu v obchode mrklo 82 % Mascarpone, nedokázal som odolať a bolo jasné na čom sa bude tento víkend "pracovať" :-)
Nebudeme si rozprávať o hlúpostiach. Tie sa dozviete v kuchárskych show v telke od "celebrity" kuchárov. Receptov na dobré tiramisu je mnoho a tak isto aj variácií je viac než dosť. Jedni ho pripravujú so žĺtkami, iní zasa bez... Jedni smotanové, iní syrové... 
Základným kritériom je však mať KVALITNÉ mascarpone. Mascarpone je v podstate syr, ktorý sa vyrába klasickou metódou najčastejšie z kravského, no niekdy i z buvolieho mlieka ( btw. pokiaľ ste netušili, originálna talianska mozarella sa taktiež vyrába z buvolieho mlieka, tzv. mozarella di bufalla). Chuť mascarpone syra je neutrálnej chute, no po chvíli sa Vám v ústach začne objavovať podtón smotany, ktorá je tomuto syru charakteristická, pretože sa jedná o vláčny a jemný smotanový syr. Vďaka jemnej chuti a vláčnej konzistencií sa v Taliansku s týmto syrom stretnete najmä pri raňajkách ale i v dezertoch, ktorých je nenahraditeľnou súčasťou.
Ďalším dôležitým faktorom je obsah tuku v sušine syra. Najkvalitnejšie mascarpone by malo mať približne 75-82 % tuku v sušine. Tie s menším obsahom tuku nechajte voľne ležať na regáli v obchode a ruky preč od nich. Je to NIČ, ktoré sa hrá na NIEČO a také nepodporujme :-) 
Nemenej dôležitou prísadou je však aj taliánsky mandľový likér Amaretto či dávka silného espressa.
História tohto dezertu podľa odbornej literatúry siaha do 17. storočia. Verzií o vzniku tohto dezertu je mnoho. Asi toľko isto, ako aj jeho podôb. Avšak zaujala ma verzia o benátskych kurtizánach pracujúcich vo verejnom dome, ktorý susedil s reštauráciou. Dámy sa vo voľnom čase tešili z chute tohto dezertu, ktorý im kupovali páni z reštaurácie, aby dievčatá dokázali byť "pri sile" počas celej noci :-) Úsmevné, no vzhľadom na prítomnosť kávy i mandľového likéru v tomto dezerte veľmi pravdepodobné !
Dezert pripravíte veľmi jednoducho. Dno formy vyložíte podlhovastými piškótami, ktoré predtým namočíte v približne 2 dcl kávy a 1 dcl Amaretta. Dávajte pozor, aby piškóty neboli až príliš navlhnuté. Všetko s mierou. Neskôr si vymiešajte šľahačkovú smotanu, pridajte stužovač a vanilkový cukor. V druhej mise si vymiešajte mascarpone ( cca 500g), aby nebolo hutné, no malo jemnú konzistenciu. Spojte obe zmesi, pridajte podľa chuti práškového cukru a navrstvite na piškóty. Pre lepšiu chuť som pridal aj vrstvu banánov. Je to na Vás čím si spestríte chuť. Na zmes opäť navrstvite piškóty a opäť zmes. Skvelou variantou je príprava tiramisu v malých miskách a nie vo forme na pečenie. Bude to elegantné a efektné. Nechajte stuhnúť v chladničke a potom hurá do toho :-) Výborný dezert, ktorý poteší Vaše chuťové poháriky v tejto treskúcej zime !