22. 3. 2012

Bugsy´s bar RECENZIA

Hey everybody :-)
V minulom príspevku sme Vás oboznámili s pražskou reštauráciou Café Imperial. V Prahe ešte chvíľu pobudneme, no presunieme sa z klasickej gastronómie do sveta nápojov - mixológie.
Vždy som mal rád bary. Teraz nemám na mysli diskotéku alebo krčmu. Nič proti. Zastávam názor, že keď na dobré pivo, tak jedine do krčmy ! Ale v tejto chvíli som na mysli bar. Skutočný bar. American bar. Miesto, ktoré má atmosféru, kde pulzuje život. Miesto, kde sa ľudia nechodia spiť pod obraz Boží, ale miesto, kde si dáte pred alebo po večeri dobrý drink, porozprávate sa s barmanom o svojich problémoch, o biznise, o priateľkách, o milenkách, o futbale, o živote... Nepamätám, kedy som si z baru odnášal lepší pocit než z pražského Bugsy´s ! Vitajte v rozprávke. V rozprávke, ktorej hlavným hrdinom ste Vy. Barman je rozprávačom a inscenátorom tohto nevšedného zážitku. Svojou charizmou a pohybmi za barom Vás prenesie do cocktailovej krajiny zázrakov a každú Vašu požiadavku premení v realitu, v reálny chuťový i "gastronomický" orgazmus. Toto všetko Vám dajú v pražskom Bugsy´s bare na Pařížskej 10, len pár krokov od Orloja.
bugsysbar.cz
bugsysbar.cz
bugsysbar.cz
Ani v kútiku duše by ma nenapadlo, že po večeri v Café Imperiál by som  mohol ukončiť pekný deň v Prahe takým fantastickým zážitkom. Ako ste si už všimli nešetrím slovami chvály :-) Ale je opodstatnené a úplne na mieste.
Prišli sme do baru v stredu večer okolo 21. hodiny. Všetky miesta boli zväčša obsadené, voľný bol jedine bar. No povedali sme si, keď už sme tu, tak si sadneme za bar a užijeme si to. Okamžite nás oslovil barman Milan Zaleš, s ktorým sme sa zoznámili až neskôr, no aký večer nám tento mladý a charizmatický človek vytvoril, tak o tom by sa mi ani nesnívalo. Od tohto večera uznávam o jedného človeka v odbore viac, a tým je Milan. Dostali sme nápojové lístky, ktoré boli vo forme knihy. Kniha bola rozdelená na kapitoly a k nim boli priradené príslušné drinky. Na pozadí cocktailovej ponuky sa navyše odohrával vtipný, dvojzmyslený príbeh. 
Priateľka váhala čo si objednať. Barman však nezaváhal ani sekundu a svojimi otázkami sme sa dopracovali k záveru, že by to mal byť cocktail z vodky, nie smotanový, avšak sladší, zároveň osviežujúci, jednoducho pre ženu. Verdikt znel - Bugsy´s rose (jedna zo špecialít podniku).
bugsysbar.cz
bugsysbar.cz
Slová nestačia. Aby ste Bugsy´s rose pochopili, museli by ste si privoňať a napiť sa. Jemný, decentný, ženský drink, v ktorom sa snúbila ultra prémiová vodka, limety a ruže. Predstavte si tieto tri stavebné prvky v jednom celku. Skutočne poézia a viac než harmonický súlad chutí! Ja som siahol po klasike. Po večeri si to pýtalo dobrý digestívový cocktail a jednoznačným favoritom bol pre mňa Manhattan. Opäť prvotriedne suroviny, profesionálne pohyby barmana za barom, skvelá atmosféra v bare a výsledkom bol excelentný drink.


Vraveli sme si staré známe : Dáme jeden drink a pôjdeme :-) No fakt to nešlo :-) Drinky výborné, atmosféra bez rečí, barman s nami komunikoval. Len blázon by odišiel. A tak sme začali premýšľať, aký drink si dáme ako druhý. Priateľka mala chuť na Cosmopolitan. Avšak Milan ho ešte vylepšil jahodami, čiže opäť iná, krajšia a chutnejšia verzia tohto populárneho drinku. Takýmto chuťovým zážitkom by isto nepohrdla ani Carrie zo Sexu v meste, kde by sme vypité množstvo tohto drinku mohli merať v hektolitroch :-) Ja som klasik. Mám rád jednoduché drinky, avšak práve na nich sa dá najviac popáliť, pretože Gin-Tonic či Mojito dokáže fatálne skaziť nejeden "barman". Nič podobné však tento večer nehrozilo. Dostal som skvelý gin Hendrick´s s uhorkou v úžasne originálnom servise. Navyše tonic nebol nijakej komerčnej značky, ale jednalo sa o originálny tonic založený len na čisto prírodnej báze. Tento drink som si vychutnal ako už dlho žiadny iný. Ďakujem!
Milí priatelia, ako ste si všimli, slovami vďaky a chválou som nešetril. Naozaj to bol pre mňa excelentný zážitok! Vedel som, že pražský Bugsy´s je najlepší bar v Českej republike, no s čistým svedomím môžem prehlásiť, že je najlepší v Česko-Slovensku! Krásne prostredie, ktoré dýcha životom. Pulzujúca atmosféra. Vzdelaný, inteligentný, profesionálny a slušný personál Vám pripraví zážitky o ktorých ste ani nesnívali. A navyše za prijateľnú cenu. Čo viac chcieť, sa pýtam ?! Keď budete v Prahe, choďte tam! Neváhajte ani chvíľu. Pri mojej budúcej ceste do Prahy to bude prvé miesto kam pôjdem! Nie večera, ale cocktail od hladu. Pretože hlad je prezlečený smäd ;-)

19. 3. 2012

Café Imperial RECENZIA

Krásny jarný deň, priatelia !
Po nejakom čase Vám opäť prinášame naše postrehy a skúsenosti s gastronómiou. Naše cesty tentokrát viedli do "stovežatej" Prahy. Párdňový výlet v Prahe sme nestrávili len pozeraním pamiatok, no predovšetkým sme chceli ochutnať, zažiť a vyskúšať nové veci, ktorými by nás naši českí susedia mohli prekvapiť :-)
Opäť sa mi potvrdila moja skúsenosť. Euro je nenahraditeľnou súčasťou môjho života. V Prahe som sa stretol u obchodníkov aj s akceptáciou Euro meny, no na Českú koruny naši bratia nedajú dopustiť. Logické. Je to ich národná mena a zrejme im to aj vyhovuje, no nechcem si ani predstavovať ako zmenárne ryžujú na kurzoch a z tohto pohľadu je to pre mňa ako turistu neprijateľné, neprípustné a v konečnom dôsledku predovšetkým nevýhodné. Čo sa dá robiť, peniaze si zameniť musíme, aby sme mali z čoho fungovať...
Gastronómia českej metropole však neohúrila. Vyskúšali sme klasiku v podobe typickej českej reštaurácie, ktorých je v centre mesta neúrekom. Bojujú masívnym marketingom, obsluhujúci personál už z ďaleka pozýva turistov práve do ich reštaurácie na typické české pokrmy a nezabudnuteľnú atmosféru. Aj my sme do jednej vkročili, pretože po dlhej ceste sme pociťovali viac než hlad :-) Avšak sklamanie bolo viac než veľké. V Reštaurácií resp. hoteli Zlatá Husa sme namiesto hustej gulášovej polievky dostali čudo, ktoré sa len na gulášovú polievku hralo. Navyše porciu kyslej smotany na vrchu som akosi nepochopil...
Hlavný chod to však zachránil. Ten tvorila bravčová panenka na hríbikoch a prílohy tvorili noky. Potvrdilo sa staré známe pravidlo - V jednoduchosti je krása.A skutočne. Mäso bolo super upečené, noky neboli mazľavé a žalúdok plný.
Ako dezert sme si vybrali niečo ako Sacher tortu na český spôsob. Moja rada - nikdy si nič nedávajte na český spôsob. Bolo to iba niečo ako perník, ťažko identifovateľné, so šľahačkou a kupovaným čokoládovým topingom. Hnus a grc...
Po tejto nepríjemnej skúsenosti sme si povedali, že žiadna typical Czech cuisine už nehrozí. Nikdy a ani za nič na svete. Na druhý deň sme si rezervovali s priateľkou stôl pre dvoch v Café Imperial, známej pražskej reštaurácií, vychýrenej vďaka svojmu chefovi, televíznemu kuchárovi a katovi Zdeňkovi Pohlreichovi. Plní vzrušenia sme vykračovali večernou Prahou v očakávaní, aký zážitok nám tento večer prinesie.
zdroj: cafeimperial.cz


Reštaurácia Café Imperiál sídli v rovnomennom hoteli Imperiál. Je to veľká, honosne pôsobiaca budova, no jej skutočná majestátnosť sa prejavila až po vstupe do vnútra. Vysoké stropy, výnimočný interiér v štýle art deco, mozaiky, kvalitné koberce i čalúnenie... skutočne impozantný priestor, ktorý návštevníka pri vstupe jednoznačne zaujme.
Po vstupe do reštauračnej časti sme boli usadení obsluhou a kabáty nám boli odložené do šatne. Avšak zostal som zarazený tým hlukom okolo mňa. Vôbec mi neprišlo, že by som bol v dobrej reštaurácií, pretože asi som si priveľmi navykol, že keď sa chodíme najesť, tak tam bývame častokrát sami, prípadne že sa v reštaurácií nenachádza veľa ľudí. Tu bola situácia opačná. V reštaurácií pulzoval čulý ruch, obsluhujúci personál bol nonstop v pohybe a akosi mi chýbalo to intímno a ruch okolo mňa pôsobil, ako keby sedím v deň vysvedčenia v Mc´Donalde ... Jednoducho mám rád tú intímnu atmosféru, s príjemnou hudbou, do toho super jedlo... Každopádne toto intímno mi chýbalo a ruch okolo mňa nepôsobil veľmi dobre na celkovú atmosféru v takej krásnej reštaurácií. Objednali sme si každý tri chody a ako víno nemecký Riesling d´Alsace Domaine Seltz Fernand. Základný couvert na stole (nastieranie) tvoril príbor + príručný tanier a nôž na maslo. Po objednaní pokrmu nám bolo prinesené čerstvé pečivo a nátierka pravdepodobne z kuracieho mäsa.

Ako predjedlo sme si objednali Údeného pstruha s jemným zemiakovým šalátom a prepeličím vajíčkom a klasiku v podobe Tatárskeho bifteku na spôsob Café Imperial. Pstruh bol veľmi chutný, jemné a delikátne predjedlo, ľahké, jarné a chuťovo i esteticky vyvážené. Ťažko nájsť chybičku krásy. Tatarák sklamal aj vďaka svojim "topeničkám", ktoré neboli osmahnuté na panvici, no dozaista boli pripravené vo fritéze, pričom množstvo tuku v nich obsiahnuté zabilo chuť tataráku. Takéto zverstvo som rozhodne na úvod nečakal. Vražda chutí a nie ich naštartovanie.

Ako hlavné jedlo sme si vybrali  Steak z lososa na zelenine, s chrenom a s omáčkou Beurre blanc a opäť klasiku v podobe Cézar šalátu, ktorý Zdeňek Pohlreich v každom diele relácie Áno, šéfe prezentuje ako ten najlepší na svete, a tak sme sa chceli presvedčiť, či je to skutočne tak. No sklamanie. Nebol ničím výnimočný. Bol pripravený poctivo, tak ako každé jedlo tohto večera - z čerstvých surovín. Neurazil, no nebolo to nič, čo by si človek mal do smrti pamätať. Steak z lososa bol chutný, dobre tepelne spracovaný, zelenina s omáčkou harmonicky ladila a chren nebol nijak výrazný, takže spokojnosť.Ako dezert sme si vybrali Jablkový koláč s vanilkovou zmrzlinou a karamelom. Koláčik z lístkového cesta, jablká, karamel, domáca vanilková zmrzlina. Toto je cesta k úspechu a nie palacinky na 500 spôsobov. Dezert nenáročný na prípravu a navyše veľmi chutný bol sladkou bodkou za našim večerom.
V Café Imperial sme prežili fajn večer. Krásny priestor, obsluha bola všímavá a príjemná. Vytkol by som až priveľký upselling, ktorý sa prejavil pri odporúčaní jedál a nápojov ( čašník mi v 90% odporúčil len to najdrahšie z jedálneho lístka), krásny porcelán a prestieranie. Od jedál sme čakali viac, očakávali sme kus pána Pohlreicha v každom jedle, niečo výnimočné, avšak v konečnom dôsledku to fiasko nebolo. Najväčším nedostatkom však bola rušivá atmosféra zapríčinená množstvom ľudí. Napriek tomuto sa dá večera v Café Imperial zhodnotiť ako inšpiratívna a ako príjemná skúsenosť. Každému však odporúčame si rezervovať stôl minimálne pár hodín vopred. Personál je milý, ochotne a odborne poradí, avšak si treba dať pozor, aby Vám nevnútil to, čo potrebuje predať on :-) Hold mentalita národa !